O tom, komu pripadne prihraničná obec Rajka sa viedli dlhé diskusie. O hraniciach nakoniec rozhodla historická technická pamiatka.
V prihraničnej maďarskej obci Rajka, iba 15 km od Bratislavy, žije viac ako 3-tisíc Slovákov, ktorí sa sem presťahovali najmä kvôli lacnejšiemu bývaniu.
Okolie dediny má široké možnosti voľnočasových aktivít. Nielen domáci, ale aj z Bratislavy sa sem chodia bicyklovať, cez obec totiž vedie medzinárodná cyklotrasa spájajúca Rakúsko so Slovenskom a Maďarskom. Po hrádzi je to do Petržalky iba necelých 16 kilometrov.
Na svoje si prídu aj milovníci vodáctva. Obec lemujú ramená Mošonského Dunaja. Lužné lesy skrývajú sieť romantických vodných ramien, čo je ideálne miesto pre vodnú turistiku.
Historická trianonská hať
Najznámejšia technická pamiatka Rajky je spätá s vodou. Ide o hať zo začiatku minulého storočia, ktorá sa v miestnych análoch spomína iba ako “trianonská hať”. Nachádza sa za hrádzou, v lesíku.
Historické pramene uvádzajú, že svojho času išlo o mimoriadne modernú, technickú stavbu. Jej úlohou bolo regulovať vodu v Mošonskom Dunaji a najmä chrániť okolité mestá, či obce pred povodňou.
Výstavba hate sa začala v roku 1905, do prevádzky ju slávnostne odovzdali 30. júna 1908. A ako prišla k prívlastku “trianonská”?.
Rajka mala pripadnúť Československu
Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie a pri vzniku následníckych štátov malo územie pri Rajke pripadnúť vznikajúcemu Československu. Maďari pri rokovaniach o určení hraníc trvali na tom, aby hať ostala na maďarskom území, nakoľko zabezpečuje protipovodňovú ochranu pre obce a mestá Malého Žitného ostrova, medzi inými aj Győru a Mosonmagyaróváru.
Víťazné mocnosti tieto argumenty po dlhých diskusiách uznali a tak hať zostala maďarská. Situácia sa takmer navlas zopakovala aj po druhej svetovej vojne.
Na parížskych mierových rokovaniach v roku 1947 československá delegácia – v záujme ochrany Bratislavy – žiadala pripojenie piatich prihraničných obcí – Jarovce,Rusovce, Čunovo, Rajka a Bezenye- k Československu.
Po druhej svetovej vojne sa situácia opakuje
Veľmoci vyhoveli iba v prípade prvých troch obcí. O Rajku československí vyjednávači dlho bojovali. Nakoniec opäť rozhodol argument Maďarov, že hať v Rajke má pre nich strategický význam z vodohospodárskeho, najmä protipovodňového hľadiska a mala by zostať na maďarskom území. Slávu trianonskej hate dodnes pripomína informačná tabuľa.
Okolie hate je v úbohom stave, starý dom, kde kedysi býval strážca hate je takmer v ruinách. Počas výstavby vodného diela Gabčikovo sa pri hati uskutočnilo niekoľko protestných zhromaždení maďarských aktivistov. Tieto časy pripomína tabuľka zo začiatku 90-tych rokov, kde sa píše v preklade : „Na pamiatku všetkým uhynutým živým tvorom. Ochranárske združenie Mosonmagyaróváru.“
