V tomto roku si celý svet pripomína 75. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V Postupime pri Berlíne sa po skončení vojny v júli 1945 konala konferencia zástupcov troch veľmocí v zámku Cecilienhof.
Postupimská konferencia bola základom pre uzatvorenie mierovej zmluvy s Nemeckom. Tu sa rozhodlo aj o povojnovom usporiadaní Nemecka, rozdelení do štyroch okupačných zón pod oddelenou správou USA, ZSSR, Veľkej Británie a Francúzska.
Rovnako rozdelili Berlín uprostred sovietskej zóny. Určili sa nové nemecko-poľské hranice na čiare Odra-Nisa a rozhodlo sa o odsune Nemcov z Československa, Maďarska a Poľska.
V zámku sa zišli traja štátnici – britský predseda vlády Winston Churchill, americký prezident Harry Trumann a sovietsky vodca J. V. Stalin, aby rozhodli o ďalšom osude Európy.
Stalin trval na tom, aby o osude Nemecka sa rozhodlo v jeho hlavnom meste, avšak Berlín bol tak rozbombardovaný, že bolo ťažké nájsť vhodné miesto na konferenciu.
Nakoniec bol vybraný zámok Cecilienhof, v blízkom Postupime, ktorý akoby zázrakom zostal takmer neporušený.
Churchill dal konferencii krycie meno Terminal. Jej oficiálny názov bol Konferencia v Berlíne, keďže sa konala v zámočku Cecilienhof v Postupime, v histórii sa vžilo pre ňu pomenovanie Postupimská konferencia.
V konferenčnej sále bolo prítomných 50 zahraničných novinárov, medzi nimi aj neskorší 35. americký prezident John Fitzgerald Kennedy.
Zámok Cecilienhof
Zámok Cecilienhof bol postavený v rokoch 1914 –1917 pre princa Viliama a jeho ženu Cecíliu Hohenzollernovcov. Zvonka i zvnútra pripomína skôr anglický vidiek ako stavbu v Nemecku.
Zámok bol vytvorený podľa návrhu architekta Paula Schultz-Naumburga v tudorovskom štýle. Vyhovel tak požiadavke nasledovníka trónu, aby zámok pripomínal dom na anglickom vidieku, ktorý mladý princ tak obdivoval.
Osobitný dôraz sa kládol na používanie prírodných materiálov, najmä dreva a kameňa. Zámok pôsobí starobylo, ale bol postavený na svoju dobu progresívne, poskytoval v tom čase nebývalý luxus.
Dnes je zámok Cecilienhof sprístupnený verejnosti. Návštevníci majú možnosť vidieť historické miesta v takmer nezmenenej podobe.
Veľká sála, v ktorej sa konferencia konala, zostala zachovaná v pôvodnom stave. Zaujímavý je originálny, guľatý, dubový stôl potiahnutý červeným plátnom, u ktorého štátnici sedeli. Tento stôl dal Stalin vyrobiť v Moskve.
Konferencia sa konala v hlavnej budove dlhej 26 metrov a širokej 12 metrov. V izbe vedúcej sovietskej delegácie dal Stalin postaviť tmavý kožený gauč a stôl, izba prezidenta USA Harry Trumana bola vyzdobená elegantným nábytkom v štýle klasicizmu a pre britského predsedu vlády Winstona Churchilla bola pripravená fajčiarska izba, kde mohol fajčiť v ústraní svoje obľúbené cigary.
Po chodbách sú všade vystavené historické dokumenty, zápisy, poznámky z konferencie a fotografie. Sprievodca pútavo rozpovie návštevníkom podrobnosti o tom, ako sa riešila počas konferencie logistika, najmä príchody a odchody delegácií.
Každý štátnik vchádzal do miestnosti rokovania z iného smeru, každá delegácia mala svoje vlastné priestory na prípravu.
Zmení zámok majiteľa?
Budova je zaradená do zoznamu chránených pamiatok UNESCO. Je však možné, že historická stavba zmení majiteľa.
Prapravnuk posledného nemeckého cisára Viliama II., potomok posledných majiteľov, 43-ročný, pruský princ Georg Friedrich požiadal nemecké úrady, aby v rámci reštitučných zákonov sa jeho rodina mohla vrátiť do paláca Cecilienhof v Postupime, kde žili až do roku 1945.
Členom pruskej kráľovskej rodiny po páde monarchie najskôr zobrali majetky bez kompenzácie, avšak v roku 1926 vznikla na základe zákona dohoda o majetku bývalej monarchie.
Situáciu však skomplikovala po druhej svetovej vojne sovietska okupácia a následná komunistická vláda v polovici Berlína a v Brandenbursku. Od štátu v mene rodu Hohenzollernovcov žiada Georg Friedrich aj to, aby mu vrátili majetky, o ktoré rod prišiel po prvej aj druhej svetovej vojne.
Ide o paláce, umelecké diela či pozemky, ktoré sú už desaťročia prevažne v štátnych rukách, hovorí sa aj o odškodnom vo výške 1,2 milióna eur.
Nemecké orgány ešte o reštitučných nárokoch potomkov nerozhodli. Princov vnuk Georg Friedrich – ak sa mu palác nepodarí získať – chce aspoň právo bývať v budove, v ktorej je dnes múzeum a hotel.
V súčasnosti je Cecilienhof jednou z turistických atrakcií tohto malebného mesta neďaleko Berlína. Najmä tí, čo sa zaujímajú o novodobú históriu si nenechajú ujsť možnosť, aby videli miesto, kde sa po druhej svetovej vojne delil náš kontinent.
Návštevník si v priestoroch zámku, ktoré sú dobré známe z dobových fotografií, uvedomuje, aké zásadné rozhodnutia pre život na našej planéte sa tu rodili.
Zámok Cecilienhof má v tomto roku, keď si svet pripomenie 75.výročie ukončenia najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva, pripravených pre návštevníkov viacero podujatí. Obmedzenia, ktoré vyvolala pandémia koronavírusu sa v Nemecku týkajú aj návštev múzeí a výstav.
Zámok Cecilienhof by mal po obmedzeniach otvoriť svoje brány pre verejnosť v júli tohto roku.