Väčšina z nás vyhľadá lekára až vtedy, keď cíti nejakú nepríjemnosť alebo bolesť. Ak lekár oznámi, „keby ste prišli skôr, mohol som vám pomôcť“, pacient má, prirodzene, výčitky svedomia, že zanedbával preventívne, zákonom predpísané vyšetrenia.
Na otázky tykajúce sa prevencie odpovedala predsedníčka Spoločnosti všeobecných lekárov, MUDr. Jana Bendová.
Sú choroby, ktoré sú bezpríznakové, nebolia, ale pri preventívnych vyšetreniach môžu byť odhalené. Ktoré to sú?
Najčastejšie počas preventívnej prehliadky u dospelých odhalíme vysoký krvný tlak. Keď pacientom nameriame vysoký krvný tlak po prvýkrát počas preventívnej prehliadky, často ostanú zaskočení, netaja prekvapenie, myslia si, že ide o nejaký omyl, pretože sa cítia dobre, nemajú žiadne ťažkosti. Niektorí dokonca necítia ani veľmi vysoký tlak blížiaci sa k hodnote 200 mm/Hg, pričom normálny tlak je do 135/85 mm/Hg.
Desať najčastejších diagnóz, ktoré môže odhaliť preventívna prehliadka sú cukrovka, chudokrvnosť, vysoký krvný tlak, nadváha a obezita, porucha funkcie obličiek, porucha funkcie pečene, zápal močových ciest, porucha srdcového rytmu, zvýšená hladina cholesterolu a rakovina hrubého čreva, ktorá sa na začiatku môže prejavovať úplne nenápadne – krvou v stolici. Nejde však o nejaké veľké množstvo krvi, ktoré by bolo v stolici viditeľné voľným okom. Krv je v stolici akoby „schovaná“, odhalia ju len špeciálne testy zo stolice.
U koho vyšetrením vzorky stolice odhalíme prítomnosť krvi, dostane odporučenie podstúpiť vyšetrenie hrubého čreva nazývané kolonoskopia. Počas tohto vyšetrenia lekár vyšetruje konečník a hrubé črevo hadičkou zavedenou do konečníka, čo pacienti zvyčajne považujú za nepríjemné vyšetrenie. Je to však vyšetrenie nesmierne dôležité a mal by ho absolvovať naozaj každý, u koho sa skryté krvácanie v stolici preventívnou prehliadkou odhalí. Takéto vyšetrenie totiž môže dotyčnému zachrániť život, alebo ho aspoň ochrániť pred operáciou, či nutnosťou mať vývod.
Podľa odhadov v roku 2050 až 31 percent obyvateľstva Slovenska bude mať viac ako 65 rokov. To je vek, keď sa častejšie objavia choroby alebo sa zhoršuje ich priebeh. Vraj kto pravidelne chodí na preventívne vyšetrenia, ani po 65-ke nemusí byť chorý. Od akého veku je najlepšie začať pravidelne sledovať, či organizmus funguje správne?
O svoje zdravie by sme sa mali starať celý život a snažiť sa žiť čo najzdravšie. Na preventívne prehliadky treba chodiť už od mladosti pravidelne každé dva roky. Pretože už aj drobné odchýlky od normy je potrebné začať riešiť. Napríklad, trochu zvýšený cholesterol je možné správnou stravou dostať naspäť do normy. Podobne aj pri krvnom tlaku. Ak je len trochu zvýšený, zmenou životného štýlu ho dokážeme aj bez liekov dostať zase do normálu.
Princípom preventívnej prehliadky je odhaľovanie rizikových faktorov ochorení alebo už diagnostikovanie ochorení. Oveľa lepšie je týmto ochoreniam predchádzať – nefajčiť, stravovať sa čo najzdravšie a pravidelne sa hýbať. O svoje zdravie sa predsa musíme starať skôr, ako nám lekár niečo zistí.
Niektoré ochorenia máme už zakódované v našich génoch a je len otázka času a nášho spôsobu života, či sa tieto gény prejavia. Vysvetlím to na príklade: Ak majú obaja moji rodičia cukrovku, je pravdepodobné, že ju mám zakódovanú v génoch aj ja. Odo mňa však závisí, či budem žiť nezdravo a dostanem ju už ako 40-ročná, alebo jej príchod oddialim zdravou životosprávou a dostanem ju až v osemdesiatke.
Ľudia si neuvedomujú, že kľúčom k ich zdraviu je práve ich správanie a najmä ich škodlivé návyky ako sú fajčenie, prejedanie sa alebo sedavý spôsob života. Každé dva roky na preventívnej prehliadke lekár kontroluje hladinu cukru a keby bola zvýšená, upozorní ma na to, aby som sa stravovala zdravo, viac sa hýbala a schudla. Ak už bude moja hodnota znamenať, že je to cukrovka, pošle ma k diabetológovi a okrem diéty budem musieť užívať aj lieky na cukrovkou, aby bol môj cukor čo najlepší.
Zdravotný stav seniora je z 50 percent v jeho rukách. Znamená to, že ak pravidelne chodí k lekárovi a dodrží jeho odporúčania, môže žiť plnohodnotný život?
Zdravotný stav človeka je naozaj z veľkej časti v jeho rukách, ale to nespočíva v tom, že bude chodiť pravidelne k lekárovi. To je mylná predstava. Spočíva to v prvom rade v spôsobe života daného človeka, ako sa stravuje, ako sa hýbe, či fajčí, či dostatočne spí a koľko stresu má.
Ak človeku už nejaké ochorenie zistia, napríklad cukrovku, platí, že pravidelne chodiť k lekárovi na kontroly je síce dôležité, ale oveľa dôležitejšie je dodržiavať jeho odporúčania. To je však pre väčšinu ľudí ťažké. Oveľa ľahšie je totiž „šupnúť“ si ráno 5 liekov ako sa ísť prejsť.
Od akého veku má občan SR nárok na bezplatné vyšetrenie? Čo má robiť pacient , ktorý síce nemá žiadne ťažkosti, ale chce vedieť viac o svojom zdravotnom stave? Má na to možnosť a musí si vyšetrenie zaplatiť?
Na preventívne prehliadky majú nárok všetci občania SR už od narodenia. Od 18 rokov majú všetci nárok na preventívnu prehliadku každé 2 roky, darcovia krvi dokonca každý rok. Preventívna prehliadka je plne hradená z verejného zdravotného poistenia, to znamená, že je pre všetkých bezplatná. Každý, kto posledné 2 roky na preventívnej prehliadke nebol, by si mal čo najskôr dohodnúť termín u svojho všeobecného lekára. Treba kontaktovať sestru v ambulancii a zistiť, aký je v danej ambulancii postup.
V našej ambulancii si všetci najprv musia dohodnúť termín, kedy prídu ráno nalačno a rovno sa im urobí odber krvi, vyšetrenie moču, nad 40 rokov aj EKG, nad 50 rokov vyšetrenie stolice na skryté krvácanie a u väčšiny aj vyšetrenie ABI, teda členkovo-ramenného indexu. Preventívna prehliadka má zmysel v každom veku a „kašľať“ na ňu sa naozaj nevypláca.