Rozmanitá strava je u onkologického pacienta najdôležitejšia

Nutričná terapeutka Petronela Forišek Paulová radí ako sa stravovať pred, počas a po liečbe. Príjem dostatočného množstva energie a všetkých živín (predovšetkým bielkovín) je podľa nej nesmierne dôležitý.

Vznik rakoviny sa často dáva do súvislosti so zlými stravovacími návykmi. Ako sa v tomto období správne stravovať, aké sú príčiny vzniku a ako postupovať pri liečbe, radí nutričná terapeutka, kandidátka vied vo výžive človeka z Ústavu experimentálnej endokrinológie, Biomedicínskeho centra SAV, MSc. Petronela Forišek Paulová, Nutričná poradňa Nella Vita.

Mnoho ľudí sa domnieva, že vznik rakoviny nevieme ovplyvniť a že pri vzniku zohráva úlohu zhoda nešťastných náhod. Pravda je však taká, že až 40-50% prípadom rakoviny môžeme predísť a to práve správnou životosprávou.

Správna a vyvážená strava, fyzická aktivita, vyhýbanie sa nadmernému slneniu a zanechanie fajčenia sú faktory znižujúce riziko vzniku ochorenia.

Iba 5-10% prípadov rakoviny má genetický pôvod a je tak len otázkou času, kedy sa ochorenie vyvinie. Zvyšných 90-95% prípadov ochorenia vznikne na nededičnom podklade, čiže vplyvom vonkajších a vnútorných faktorov z prostredia ako fajčenie, nevhodná výživa, slnečné žiarenie, nedostatočná pohybová aktivita, vplyvom chemických látok z prostredia a podobne. Všetky tieto faktory môžu spôsobiť vznik rakoviny, bez ohľadu na genetiku.

Dlhodobé optimálne stravovacie návyky a výživa spolu s pravidelnou fyzickou aktivitou sú preto významným preventívnymi faktormi v boji proti rakovine.

Onkologickí pacienti sa často  sťažujú, že ošetrujúci lekár im vôbec nedáva rady o stravovaní. Kto by mal mať na starosti túto úlohu?

Absencia vysokoškolsky vzdelaných odborníkov na klinickú výživu v slovenskom zdravotníctve nie je v žiadnom prípade chybou ošetrujúcich lekárov. Skutočnosť, že v zdravotníctve nie sú vysokoškolsky vzdelaní nutriční terapeuti alebo nutriční špecialisti je problémom systému a legislatívy, nie lekárov, ktorí sa snažia pacientov liečiť a venovať im všetok čas na stanovenie diagnózy a na indikáciu liečby.

Problémom je, že na Slovensku nie je možnosť študovať odbor klinickej výživy so zameraním na prácu v zdravotníctve a teda v nemocniciach, kde pacienti túto starostlivosť očakávajú. Odbory nutričný terapeut (bakalársky stupeň) a nutričný špecialista (magisterský stupeň) vedené pod „špecializáciou v zdravotníctve” na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, umožňujú absolventovi pracovať v zdravotníctve a poskytovať pacientom starostlivosť v oblasti nutričnej terapie.

Vyštudovaní odborníci väčšinou ostávajú za hranicami, keďže lepšie uplatnenie nájdu v Českej republike, čo spôsobuje, že slovenské zdravotníctvo ani nezvažuje možnosti zamestnania nutričných terapeutov na zdravotnícke pozície.

Starostlivosť o pacientov a to najmä onkologických pacientov, by mal mať v kompetencii vysokoškolsky vzdelaný nutričný terapeut so zameraním na klinickú výživu. Ošetrujúci lekári nemajú starostlivosť o výživu pacientov v kompetencii a bohužiaľ, nie je ani reálne, aby sa pacientom po tejto stránke venovali, nakoľko nutričná starostlivosť a edukácia pacienta vyžaduje pomerne veľa času a odbornosti.

Do akej miery je potrebné stravovanie zmeniť napríklad počas liečby alebo po liečbe?

Onkologické ochorenie a podstúpenie protinádorovej liečby je veľmi náročný liečebný proces. Je sprevádzaný výraznejšími zmenami v stravovaní a to najmä v zmysle obmedzenia v príjme stravy spojenom s rapídnejším chudnutím a oslabením organizmu pacienta.

Hlavným cieľom zabezpečenia výživnej stravy pri onkologickom ochorení je zabrániť rapídnejšiemu schudnutiu a tým aj oslabeniu organizmu v priebehu liečby. Výrazné oslabenie organizmu spôsobené chudnutím a nedostatočným vyživením organizmu môže oddialiť liečbu ochorenia.

Najvhodnejšie je preto zaistiť výživnú a plnohodnotnú stravu už od stanovenia diagnózy. Onkologické ochorenie môže byť sprevádzané celkovým oslabením organizmu, možnou prítomnosťou nežiaducich účinkov liečby a samotného ochorenia a v mnohých prípadoch  aj častým chudnutím.

Ako zabrániť chudnutiu?

Okrem týchto vplyvov má na samotné ochorenie a liečbu vplyv aj príjem stravy a nutričný stav pacienta. Príjem dostatočného množstva energie a všetkých živín (predovšetkým bielkovín) zo stravy je nesmierne dôležité pre podstúpenie liečby a dosiahnutie remisie ochorenia.

Práve z týchto dôvodov nie sú pri onkologickom ochorení rozhodujúce zásady zdravej výživy. Zdravá výživa má význam u zdravých jedincov v rámci prevencie onkologického ochorenia a následne po vyliečení, kedy je dôležitá prevencia relapsu ochorenia.

V  priebehu liečby ochorenia je však dôležitejšie zabezpečenie dostatočného príjmu energie na boj s ochorením.

Aké jedlá treba zaradiť do jedálnička?

Najčastejším problémom v zabezpečení dostatočnej výživy pacienta zvykne byť nízky príjem stravy, ktorý môže mať rôzne príčiny a preto pokiaľ to zdravotné obmedzenia pacienta umožňujú (netrpí inými tráviacimi ťažkosťami ako zvracanie, hnačka alebo zápcha, nemá obmedzenia v stravovaní súvisiace s lokalizáciou nádoru alebo s chirurgickým zákrokom), do stravy odporúčame pravidelne zaradiť energeticky bohaté jedlá a pochutiny.

Okrem dostatočného príjmu energie je však dôležitý aj dostatočný príjem bielkovín. Odporúčame, aby sa potraviny bohaté na bielkoviny pravidelne zaraďovali  do stravovania pacienta. Dôležitá je však aj dostatočná rozmanitosť stravy, aby mali pacienti nielen dostatok energie a hlavných živín (sacharidy, tuky, bielkoviny) ale aj dostatok vitamínov a minerálnych látok.

Onkologický pacient by sa  zrejme mal do konca života  stravovať podľa určitých pravidiel, aby jeho strava bola plnohodnotná. Aké vitamíny, živiny nesmú chýbať v jeho jedálničku a čomu sa naopak musí vyhýbať?

Po vyliečení by sa pacient mal stravovať podľa zásad zdravej a vyváženej výživy, v rámci prevencie návratu ochorenia. Zásady správnej životosprávy a pravidelná fyzická aktivita by mali byť súčasťou každodenného života každého z nás, či už sme zdraví alebo sme prekonali onkologické ochorenie.

Vyliečení pacienti by však mali byť o to dôslednejší v stravovaní aj v pravidelnom pohybe, aby zabránili návratu ochorenia.

V stravovaní by mali uprednostňovať celozrnné výrobky a prílohy, konzumovať dostatočné množstvo ovocia a zeleniny, uprednostňovať rastlinnú stravu pred živočíšnou, konzumovať pravidelne semienka a oriešky a obmedziť konzumáciu mäsa (najmä červeného mäsa) a mäsových výrobkov.

Dôležitý je pravidelný pohyb a udržanie telesnej hmotnosti v normálnom rozmedzí v rámci prevencie rozvoja obezity, ktorá je jedným z rizikových faktorov vzniku rakoviny.

Je veľké množstvo produktov a doplnkov stravy, ktoré boli vyvinuté pre onkologických pacientov. Ako môže podľa vás laik vedieť, čo  je pre neho vhodné alebo čo nie a kedy sa má obrátiť na odborníka?

Pri užívaní doplnkov stravy určených pre onkologických pacientov by mali byť pacienti opatrní a v každom prípade sa poradiť s ošetrujúcim lekárom pred rozhodnutím užívať akýkoľvek doplnok stravy, a to aj vitamínové či minerálne preparáty.

Doplnky stravy môžu obsahovať aktívne látky, ktoré môžu interagovať  (vzájomne pôsobiť ) s cytostatikami a znižovať alebo inak ovplyvňovať účinok protinádorovej liečby.

Je vhodné užívať vitamíny alebo minerálne látky len v prípade zisteného nedostatku daného vitamínu, minerálnej látky alebo stopového prvku z krvi pacienta.

Nutričný a zdravotný stav pacienta sa môže podporiť užívaním doplnkovej výživy v podobe tzv. sippingu (tekutá enterálna (črevná) výživa), ktorý obsahuje dostatok energie, jednotlivých živín, vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov v malom množstve.

Sú dva spôsoby, akými možno dopraviť živiny do tráviaceho traktu, a to sippingom, teda popíjaním, alebo sondami, zavedenými nosom – nazogastrickou, nazojejunálnou, alebo chirurgicky (operačná gastrostómia alebo jejunostómia).

Užívanie sippingu môže v mnohých prípadoch zlepšiť nutričný a zdravotný stav pacienta, ale pred jeho užívaním je tiež dôležité sa poradiť s ošetrujúcim onkológom, nutričným terapeutom alebo lekárnikom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.