Keď srdce nepracuje ako má

Fibrilácia je porucha srdcového rytmu, keď srdce nepracuje tak, ako má. Podľa odborníkov sa stáva táto choroba novou epidémiou 21. storočia.

Rozsah a dopad fibrilácie sa stáva jedným z najvýznamnejších zdravotných problémov na celom svete. Len v Európe presiahnu náklady na liečbu tri miliardy eur.

Táto choroba postihuje najmä ľudí po 60. roku života. Nevyhýba sa však ani mladej generácii. Absolútne kľúčové je jej včasné zachytenie, a to už na úrovni lekárov prvého kontaktu, upozorňuje prof. MUDr. Robert Hatala, PhD., prezident Slovenskej asociácie srdcových arytmií a primár oddelenia arytmií a kardiostimulácie NÚSCH a.s. v Bratislave.

Za pravdu mu dáva aj viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného a praktického lekárstva MUDr. Michaela Macháčová a dodáva:

„Vo svojej ambulantnej praxi sa sústreďujem u rizikových pacientov na ich dôsledný monitoring najmä, čo sa týka kontroly pulzu a EKG. Len v mojej ambulancii mám záchyt pacientov s fibriláciou predsiení na úrovni takmer päť percent. Za našu spoločnosť môžem povedať, že sme pripravení prevziať na seba podiel zodpovednosti a u vybranej skupiny najrizikovejších pacientov najmä nad 65 rokov a realizovať skríningový program, cieľom ktorého je včasne zachytiť toto ochorenie.“

Aké sú príznaky nepravidelného srdcového rytmu

Čo si treba všímať a aké sú príznaky fibrilácie? Je to najmä búšenie srdca, únava, závraty, synkopy, krátkodobé straty vedomia, bolesť alebo diskomfort na hrudníku (angína), poruchy spánku alebo nespavosť.

Fibrilácia predsiení je charakteristická nepravidelným a často rýchlym srdcovým rytmom, ktorý vedie k nekoordinovaným sťahom dvoch srdcových predsiení.

Nepravidelný srdcový rytmus môže spôsobovať vznik krvných zrazenín, pretože krv sa môže pred jej prečerpaním do mozgu hromadiť v srdci. Pacient je tak vystavený riziku vzniku cievnej mozgovej príhody spojenej s fibriláciou predsiení.

Toto ochorenie je zákerné najmä v tom, že až takmer 30 percent pacientov nepociťuje žiadne príznaky. Pacienti tak týmto ochorením trpia dlhé obdobie bez toho, aby o ňom vedeli. Ide však o typické progresívne ochorenie, ktoré sa u jedného z piatich pacientov v priebehu jedného roka zmení z chvíľkovej fibrilácie na tzv. stálu fibriláciu predsiení.

Tichý zabijak a čo s tým

Fibrilácia predsiení je zákerná v tom, že nie u každého pacienta sa prejaví typickými príznakmi, ako je búšenie srdca, nepravidelný rytmus, slabosť a únava či dýchavičnosť. Pacienti často nepociťujú uvedené ťažkosti a lekár im zistí túto diagnózu až v momente, keď utrpia cievnu mozgovú príhodu.

Fibriláciu predsiení odhalí EKG vyšetrenie a následne sa toto ochorenie lieči medikamentózne – antiarytmikami alebo tzv. katétrovou abláciou a operačne.

Alarmujúce čísla

Počet pacientov s týmto ochorením sa do roku 2030 zvýši až o 70 percent a do roku 2050 dôjde v Európe v porovnaní s inými krajinami sveta k najvyššiemu nárastu výskytu fibrilácie predsiení. Okrem toho sa do roku 2030 očakáva nárast počtu mozgových príhod z 280 na 340-tisíc novodiagnostikovaných ischemických náhlych cievnych mozgových príhod. To bude mať priamy súvis s nárastom počtu hospitalizácií.

Nutnosť skríningového programu

Nakoľko Slovensko je bohužiaľ, jednou z krajín, kde chýba skríningový program na včasné odhalenie fibrilácie predsiení, potrebujeme okrem skríningového programu zefektívniť i prístup k liečbe u pacientov, ktorým bola táto choroba diagnostikovaná.

V porovnaní so susedným Českom vykonávame napríklad na Slovensku omnoho menej tzv. ablačných výkonov a máme pomerne dlhé čakacie lehoty na tento zákrok.

Podľa MUDr. Macháčovej si Slovensko uvedomuje závažnosť tejto problematiky, a to najmä v  priamom súvise tohto ochorenia so vznikom cievnej mozgovej príhody.

Až u štvrtiny pacientov s mozgovou porážkou sa počas hospitalizácie zistí, že trpia fibriláciou predsiení, teda nepravidelným srdcovým rytmom.

Ak by u nich bolo toto ochorenie včas zachytené, nemuseli by v konečnom dôsledku dostať mozgovú porážku. Z hľadiska nákladov na liečbu vyjde štát pacient s cievnou mozgovou porážkou omnoho drahšie, ako pacient u ktorého bola zachytená fibrilácia predsiení včas a lieči sa dostupnou farmakologickou liečbou.

Táto diagnóza si zaslúži väčšiu pozornosť MZ SR, poisťovní či všeobecných lekárov. Prvé kroky sa uskutočnili v septembri tohto roku, keď za okrúhlym stolom sa stretli zástupcovia poisťovní a odborných spoločností s cieľom diskutovať o tejto možnosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.